Ako a prečo sa (ne)stať učiteľom – som rád, že som učiteľ

Autor: Martin Pleško | 27.1.2011 o 12:29 | (upravené 27.1.2011 o 12:34) Karma článku: 10.90 | Prečítané  2601-krát

Letné obdobie roku 2007 bolo pre mňa pomerne náročné. Okrem maturity, ku ktorej som sa až do poslednej sekundy staval až nevhodne ľahostajne, všetci naokolo chceli, aby som konečne vypľul rozhodnutie, kde sa podejem na ďalších päť rokov. Možností, podľa blízkeho a vzdialenejšieho okolia, bolo veľa. No ja som ich ilúziám veľmi nepodliehal. Najsmiešnejšie je, že výber mojich blízkych (podľa nich najvhodnejší pre mňa) som považoval za ťažký prípad utópie a oni môj od decka vysnívaní sen považovali za pokus o omyl. Krásne to chvíle, keď na podnet mojej rodiny začali apelovať ľudia z vonka na môj hlúpy výber. Sem-tam zaznel aj nejaký ten vulgarizmus nižšieho rangu. V pamäti mi do konca živote bude tkvieť monológ istej pani: „Prestaň lietať v oblakoch a spamätaj sa. Ja by som to svojmu decku určite nedovolila.“ O tri roky neskôr, keď som nastupoval na tri mesiace ako suplent, sa táto pani stala mojou vedúcou. Pri podpise zmluvy sme sa obaja usmievali. Každý zrejme pre iný dôvod. Toľko krátky úvod do problematiky ako sa Pleško stal študentom učiteľstva a učiteľom.

Argumentov proti môjmu rozhodnutiu bolo veľa. Napríklad: - Chlap a učiteľ? - Neuživíš rodinu! - Nebudeš mať šancu kariérneho postupu. - Učitelia sú dnes už nič, nemajú žiadne postavenie. - Objavilo sa aj vtipný názor, že chcem študovať učiteľstvo, pretože som lenivý a toto je najľahšia cesta ako vybŕdnuť z vysokoškolského štúdia. Po rokoch využijem verejný priestor, aby som konečne oponoval a uviedol na pravú mieru zopár nezmyslov. Chlap a učiteľ? – A žena vodičkou autobusu? Už som ich videl. Myslíte si, že prefeminizované slovenské školstvo má pozitívny vplyv? Ráčte na návštevu hocktorej školy. Potom pridajte komentár, aby sme vedeli ako vaša pomyselná hospitácia dopadla. Neuživíš rodinu! – Tu je to na pováženie. Ale v zásade nesúhlasím! Nebudeš mať šancu kariérneho postupu. – Spýtal sa ma vtedy niekto či mám záujem kariérne rásť? Je to subjektívna záležitosť. Kto chce postupovať, postúpi. Seba aj rodinu som už dávno presvedčil, že učitelia môžu profesionálne postupovať. Stále je to však o tom či naozaj chceme. Učitelia sú dnes už nič, nemajú žiadne postavenie. – Pokračujme v tomto pasívnom generalizovaní a dokonajme dielo skazy učiteľského stavu. Kedysi bol učiteľ spolu s farárom a lekárom najváženejšou osobou dediny. Dnes sa skutočne pohybuje skôr dole. V jednej časti MASHu, ktorá sa odohrávala počas Vianoc, si personál vojenskej nemocnice vymenil na 24 hodín hodnosti (tzv. Boxing Day). Vraj kvôli pozitívnemu vplyvu na morálku. Skúsme to aj my. Potom sa určité zmenia názory a práca učiteľov bude spoločenský docenená. Výmena v MASHi splnila účel. A teraz k ľahkosti resp. náročností učiteľského štúdia. Čo semester to dvojciferný počet predmetov. Okrem aprobačných predmetov tu sú psychológie všetkého druhu, diagnostika, biológia, zdravotnícka prevencia, sexuálna výchova, sociológia, pedagogická prax, do ktorej často investujeme vlastné peniaze a za jeden kredit sa jej venujeme dlhé hodiny. V skratke, študent biológie v učiteľskom a neučiteľskom odbore študujú to isté, ale budúci učiteľ má kopec predmetov pripravujúcich na učiteľovanie. Keď je teda vyučovanie také ľahké, kedy je vhodné zadávať domáce úlohy a aké by mali byť? Kedy možno, napríklad vo francúzštine, učiť minulý čas? Ako hodnotiť žiakov? Viem, zdá sa to byť ľahké, ale nie je. Pred dvoma týždňami som odučil poslednú hodinu v malej skupinke francúzštinárov a dostal som od nich najväčšiu výplatu. Uznanie a vďaku. Presvedčili ma, že čo robím, robím asi dobre. Možno preto, že to robím zo srdca. Celý natešený som sa podelil o zážitok na facebooku. Jedna známa, tiež učiteľka, pridala komentár: "To poznám, len si to uži! Tí, ktorí to nezažili neveria, že učiteľovanie je krásne povolanie." A má pravdu! Stáť za katedrou je krásne a obohacujúce. Poteší aj začuť: Dobrý deň, pán učiteľ. - Ako sa máte? – Nepotykáme si? – Kedy sa vrátite? Toto všetko je obrovský zdroj energie. A decká dodávajú energiu tiež, hoci nie vždy sú také aké by sme chceli. Často sedím do noci nad prípravami a vyrábam materiál na druhý deň, ale vôbec mi to nevadí. Určite netreba idealizovať. V poslednej dobe sa stáva štandardom, že učiteľove úsilie je nedocenené. Prácne vyrobené pomôcky po hodine ležia potrhané, počmárané a neviem aké na dlážke. Som mladý, ale moja generácia určite nemala vo zvyku posielať učiteľov do ... hája (jedna slečna ma tam raz poslala). Myslenie v súvislostiach a, nepovedal by som slušné správanie, ale morálne zábrany ako keby prestali existovať. Bohužiaľ, takto často vyzerá školská realita. Chvalabohu, nie vždy a všade. Situácia by sa zlepšila, keby učitelia mali zo strany rodičov väčšiu podporu. Je normálne, že rodičia pred deťmi ohovárajú a hania učiteľov, ktorým to nepridáva na autorite. A čo deti vidia a počujú doma považujú za normálne. Prečo toto všetko píšem? Pretože minule sme s kamarátmi budúcimi učiteľmi zhodnotili, že po piatich rokoch na vysokej škole sa dočkáme dych vyrážajúcej výplaty a spoločenského neuznania. Mne by úplne stačilo, keby ľudia po zodpovedaní otázky čo robíš alebo čo študuješ nechrlili negatívne reakcie. Skúste sa postaviť na dva týždne za katedru, potom hodnote. Pochopíte krásu a náročnosť tohto povolania a nebudete sa nervózne sťažovať, keď učitelia dávajú najavo svoju nespokojnosť. Učiteľovanie je krááááááááásne!!!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Stano Dančiak mladší: Televízii vládnu zvlčilé časy

Čo musí obsahovať dobrý humor? Smie byť nekorektný? A ako funguje dopyt a ponuka medzi divákmi a televíziou? Aj o tom porozprával dramaturg a scenárista Stano Dančiak mladší.

KULTÚRA

Myslel si, že našiel pokrvnú líniu Ježiša Krista

Dokumentarista Bruce Burgess opisuje fungovanie tajných spolkov.

PLUS

Lepšie je byť gayom medzi židmi ako medzi Slovákmi

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince.


Už ste čítali?